Je tretia strana povinná zabezpečiť kontinuitu prevádzkovanej základnej služby alebo môže byť táto povinnosť postúpená inej strane?
Dodávatelia na výkon činností, ktoré priamo súvisia s prevádzkou sietí a informačných systémov pre PZS (tzv. tretie strany) musia byť zo strany PZS zaviazaní k plneniu bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností podľa§ 19 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej ako „Zákon“). Uvedený záväzok je založený zmluvou o plnení bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností (ďalej ako „zmluva s treťou stranou“), ktorú je PZS povinný s treťou stranou uzavrieť.
Minimálne obsahové náležitosti zmluvy s treťou stranou, ktoré nie je možné obmedziť ani vylúčiť, sú dané § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 362/2018 Z.z. (ďalej ako „Vyhláška“).
V poradí poslednou z obsahových náležitostí zmluvy s treťou stranou je v zmysle § 8 ods. 2 písm. p) Vyhlášky povinnosť zabezpečenia kontinuity základnej služby aj po zániku tejto zmluvy s treťou stranou. Konkrétne sa jedná o povinnosť tretej strany „udeliť, poskytnúť, previesť alebo postúpiť všetky potrebné licencie, práva alebo súhlasy nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovanej základnej služby na prevádzkovateľa základnej služby“.
Z uvedeného vyplýva, že tretia strana je povinná v zmysle zmluvy s treťou stranou prostredníctvom príslušného jej patriaceho zmluvného záväzku zabezpečiť, aby aj po zániku zmluvy s treťou stranou bolo zo strany PZS možné zabezpečiť kontinuitu základnej služby. Jedná sa o prípady, kedy by bez uvedeného záväzku tretej strany a zodpovedajúceho plnenia tretej strany aj po zániku zmluvy mohla byť ohrozená alebo narušená kontinuita základnej služby. Zákon tým predchádza možným negatívnym dôsledkom zániku obchodného alebo iného vzťahu medzi PZS a treťou stranou v podobe ohrozenia alebo narušenia kontinuity základnej služby.
Zákon a Vyhláška však ďalej nešpecifikujú, akým spôsobom, akou formou a kým má byť po zániku zmluvného vzťahu táto kontinuita základnej služby byť zabezpečená. PZS má tak voči tretej strany veľmi široké možnosti, ktorými vie dosiahnuť, aby po zániku zmluvného vzťahu bola kontinuita základnej služby minimálne po dobu piatich rokov po zániku tejto zmluvy zachovaná. Predmetné široké možnosti PZS však môžu znamenať aj nevýhodu, kedy sa PZS môže „stratiť“ a na tretiu stranu preniesť nesprávnu, nepresnú alebo nedostatočnú zmluvnú povinnosť.
Vychádzajúc zo samotného znenia § 8 ods. 2 písm. p) Vyhlášky je potrebné poznamenať, že toto ustanovenie nie je primárne zamerané na také správanie sa tretej strany po zániku zmluvy s treťou stranou, ktoré by predstavovalo pokračovanie poskytovania služieb treťou stranou. Uvedené ustanovenie je skôr zamerané tým spôsobom, že tretia strana má pre prípad zániku zmluvy s treťou stranou akýmkoľvek spôsobom umožniť, aby buď sám PZS alebo ním určený subjekt bol schopný pokračovať v činnostiach tretej strany takým spôsobom, aby kontinuita základnej služby nebola ohrozená alebo narušená. Súčasne § 8 ods. 2 písm. p) Vyhlášky obsahuje výpočet príslušného záväzného správania sa tretej strany v podobe:
- udelenia,
- poskytnutia,
- prevedenia, alebo
- postúpenia
všetkých potrebných licencií, práv alebo súhlasov. Ustanovenie teda nepredpokladá žiadnu pokračujúcu činnosť tretej strany v podobe kontinuity poskytovania služieb aj po zániku zmluvy s treťou stranou, ale len vysporiadanie sa s prípadnými právnymi obmedzeniami v podobe absencie licencie, súhlasu alebo iného práva znemožňujúcimi pokračovať v činnostiach tretej strany, a to buď prostredníctvom PZS alebo iným subjektom (dodávateľom).
Nie je však možné absolútne vylúčiť, aby predmetom zmluvy s treťou stranou bol aj taký druh záväzku, ktorý spočíva v inom povinnom správaní sa tretej strany po zániku zmluvy, a to reflektujúc na primárny záujem Zákona zachovať kontinuitu prevádzkovanej základnej služby. Je tak na PZS, v akom rozsahu a akým spôsobom sa tretiu stranu rozhodne zaviazať a akým spôsobom zabezpečí kontinuitu základnej služby po zániku zmluvného vzťahu s treťou stranou. Ako každá iná zmluva aj táto je zhodným prejavom vôle zmluvných strán, a preto jej obsah vždy závisí od dohody zmluvných strán, samozrejme s možnými sankčnými postihmi PZS v podobe pokuty až do výšky 30.000 EUR za prípadný nesúlad s požiadavkami Zákona vo vzťahu k povinnosti uzatvoriť zmluvu s treťou stranou podľa § 19 ods. 2 Zákona. .
Pokiaľ by ste mali záujem zistiť viac o tejto téme, pozrite sa do nášho komentára (https://www.zakon.sk/eshop/zakon-o-kybernetickej-bezpecnosti-komentar/p-1571454.xhtml) alebo sa u nás objednajte na konzultáciu (www.bch.sk).